Viete my Slováci sme fakt na vylepenie na nástenku.
Na výstrahu iným národom.
Prečo to hovorím?
No pozrite sa na to, máme po voľbách, a je síce prirodzené, aby si sme bránili každý svoj postoj a názor na vec, to je dobrý jav, ale toľko negativizmu, čo v nás je, je až neuveriteľné. Ak to navyše spojíme s lenivosťou, ktorá nám nedovolí niečo urobiť ale len spúšťa mechanizmus rečí, frfľania, nadávania a očierňovania, na svet sa nám derie dieťa s veľkou hlavou, len plnou mokrých otrúb.
(hurá, zbite ma!)
Ale pozrite sa na to:
Pred voľbami Slovák neprestajne nadával, ako sa pred voľbami politici správajú, koľko si kto nakradol, kto koho oklamal, kto komu ublížil, ako sa majú zle, na čom si politici šikovne postavili kampaň. A čudujte sa im teraz.
A čo po voľbách?
Ešte ani volebné miestnosti poriadne nevychladli a už každý vie, ako bude zle, ak bude tak, ako bude a ako by bolo dobre, ak by bolo, ako nebude a ako ho každý klame, ako mu každý ubližuje a ako sa má vlastne strašne zle.
Ale keby sa nemal zle, na čo by potom nadával?
V čom by živil svoju permanentnú neznášanlivosť, v čom by velebil svoj voči všetkému naokolo?
Čím by kŕmil odpor voči
– homosexuálom, bo sú iní ako bežný veriaci kresťan, vzor to morálky a poriadneho života,
– židom, lebo sú to proste židia a môžu za všetko, okolo čoho prešli, zabúdajúc, že i ten ich Ježiš bol „len“ žid, a kresťan bol tým, kto židovi vzal pôdu a dal mu jedinú šancu existencie – priekupníctvo, kupectvo – sa potom čudujte, že im to tak ide
– moslimom, lebo jednoducho nie sú kresťania, a kto nie je kresťan, ten je zákonite terorista a ničomník,
– rusom, bo nám vládli červeno 40 rokov a manipulovali nami (ale plačeme, lebo náš malý domáci červený politik, ktorý sa len nevolá komunista, ale inak má rovnaké maniere, nezostaví vládu),
– Američanom, lebo nami manipulujú hamburgerami a divnou kultúrou, majetníctvom a invazionizmom a imperializmom
– Nemcom, lebo sú jednoducho bohatší ako my a to sa nehodí
– Maďarom, lebo oni proste po inom netúžia, len si nasťahovať Slováka do svojej obývačky
– eskymákom, lebo vlastne ani nevieme ako vyzerajú a to je bez výhrady zlé,
– tučniakom, bo sú tuční a ak nie, tak je to ešte čudnejšie
– a Novozélanďanom, to je jasné, dali našim futbalistom gól 30 sekúnd pred koncom do konca nedotiahnutého zápasu
– a susedovi, lebo má väčší dvor a namakanejšie auto
– a zeleným, pretože sú zelení
– a modrým, pretože nie sú zelení
– a čo ja viem voči komu ešte, ale zrejme každému, pretože to je náš národný šport.
Medzi nami, to je trúfalosti na tak malý národ, kde navyše Slováka pôvodom, aby pohľadal.
Prihláste sa, kto z vás nemá predka inej národnosti! Koľko vás bude pravoverných pravých?
Či i na to sme leniví, pozrieť sa doma pod vlastnú posteľ?
Auu, to páli.
Zmeny, zmeny, zmeny …
Takto sa nikdy nezmení nič, či je pred voľbami, alebo je po voľbách, alebo ideme na Mars, a či na Venušu.
Slovák to zlo, čo prežíva, má rád, miluje, zbožňuje, lebo pričinenie sa za niečo stojí námahu a čas a pot a sem tam bolesť. A načo márniť časom, ak by v ňom bolo niečo treba robiť a nemohli by sme si ho užívať (iným slovom márniť- v krčme, na internete, v nákupných centrách, či pofľakujúc sa po uliciach tlčúc na obloky iných nás – ona je to veľká zábava)?
Že pôvodcom všetkého zla nie je nijaká vláda, národ, rasa, menšina, či sused?
Zaujíma nás to, že to čo sa deje okolo nás, je z každého z nás?
Verím, že ak by sme si vedeli stáť za svojím presvedčením, za tým, že vieme pre svoj život urobiť i viacej a lepšie ako sa len spoľahnúť na vládu, pána, Jána, teroristu, velebníčka, Boha, či kohokoľvek na čele stáda, i naša krajina by bola spokojnejším miestom pre život.
Však silné slová a slabé činy ešte nikdy nepostavili dosť pevný základ, aby sa na ňom dalo niečo budovať.
Vlastne našťastie, lebo Slovák nechce nič budovať, lebo na vlastný výsledok práce by už sa zle nadávalo.