Aktuálne neakútno sem, akútne neaktuálno tam.
Spala by som, až by sa hory v zime zelenali (čistý listnáč), i komáre by z toho odfukovania boli celí vedľa a prestali ma zožierať za živa.
Dnes som, ako keby som sa zrazila s kamiónom mačiek, bo naša mačka si dnes povedala tesne po štvrtej ráno, že práve nastal čas prísť nám ukázať svoje úžasné mladé, ktoré pre zmenu už zožierajú ju a ktoré dovtedy schovávala tajne kdesi na povale, len neprestajné ťukanie labiek nad našimi hlavami hovoril čosi o tom, že tam niečo behá.
Že vraj kuna, hovorila silnejšia časť domácnosti spriadajúc plány, ako na ňu.
A ja som zasa hovorila: „Ale kdeže kuna! Videl si niekedy v poslednom čase našu večne hladnú mačku? Mačence to sú!“
„Mačence a taký rachot? To snáď nemyslíš vážne!“
Tak tak, nemyslím! Vážne nie! Spala by som.Vážne hej!
Len ranné hlasné mravokárne poučenie malých chlpáčov, ako zliezť zo strechy a pritom sa v svojej ťarbavosti nepozabíjať, bolo dnes hlavným programov rannej rozcvičky.
(Ranná rozcvička, súčasť úspešného dňa.)
Mamka micka povzbudzovala, pes sa snažil skamarátiť a presvedčiť mačiatka zúrivo mlátiace ťapkami a pazúrmi, že on je fakt ten pravý kamoš na akrobaciu, i keď trochu veľký. I kocúr Zrzo Garfield Lenivec zrazu zahodil polihovanie na obloku za ušiská a tváril sa ako pán dvora a hnal všetkých kade ľahšie, zlostil sa, prskal a mraučal protimačiatkovské heslá.
No zábava.
To viete, potravná konkurencia, na ktorú nie je zvyknutý.
To pes to už zvláda, ten už je vytrénovaný.
Naša bývalá Mica mu pravidelne dvakrát do roka kotila mladé priamo v jeho búde, aby ju nik neotravoval a potom hlavne preto, aby sa mal kto prvé dni starať o ne, keď si ona niekde leží a odpočíva.
Bolo skrátka veselo, živočíchy behali sem a tam, ja v dlhej nočnej košeli som tiež behala sem a tam, mať doma hradby, už by som mala i rekvalifikačný kurz na bielu pani, či aspoň radové hradné strašilo dnes.
Len neviem, našla by som u nás uplatnenie bez výhrad?