Bola raz jedna Európska únia.
Keď bola ešte malým dieťatkom, tak bola vcelku šikovná a ambiciózna s veľkými plánmi a bolo do nej vkladaných veľa nádejí.
Ale ako tak dospievala, zisťovala, že svet nie je len ilúziou spradenou zo siete detských snov, ale že len jedna veľká špekulácia zosnovaná mocenskými nárokmi a pravidlami ulice a džungle, oko za oko, euro za milión.
Hej, aj ona by chcela z malého pecňa veľký krajec!!!
A keďže vši robia vši a prachy zase prachy a s jedlom rastie chuť a kasička je čím ďalej tým prázdnejšia, kým chuť je väčšia a väčšia stávala sa milá mladá dáma čím ďalej tým nenažranejšou a tučnejšou a silou svojej moci môcť ovládať i tých, ktorí jej nepatria, robila z nich tých, ktorí jej patria.
Ako?
No jednoducho.
Robili to iné dámy mocné pred ňou, tak to len odkukala.
Veď prababka história má kopu takých v čítankách svojich knižníc.
Nasľubovala im hory, doly, a keď neverili, ustrihla im to a zase hento.
Zablokovala prístup a odblokovala odliv a pustila na ne mor a čierny kašeľ, ach pardón chrípku a vyberačov daní.
Účel svätí prostriedok, to vie i malé dieťa!
A prostriedky na to ako vyvolať strach a hľadať silnú mamkinu ruku, ktorá predsa vždy pomôže, sú vždy dobré, nech sú aké chcú.
A tak Európska únia žrala a žrala a až už nemala zem, ktorú by zahltila, začala požierať jej obyvateľov. Zvyšovala najskôr dane a poplatky za ne a za dane daní až obyvatelia prestali mať chuť množiť sa a žiť a až prestali chuť množiť sa a žiť, nastal problém, pretože ak sa prestanú množiť, nebudú kupovať a platiť dane na ne, na mňa, na neho … jééého. Čo s tým?
Kríza!
Kríza!
A tak si zložila svoj malý hit.
*
Platia sociálne príspevky?
No hej, sľúbime sociálne istoty, zvýšime dávky, zrušíme sociálne istoty.
A nemocenské platia, ne mo cen sssské …
No akože zdravie asi nezaručíme, že?
Ale tak, zablokujeme peniažky do nemocníc, nemocnice padnú a ak sa ľudia nebudú mať kde liečiť, tak peniažky nespotrebujú.
A veď aj hrobár musí žiť!!!
A platí dane!
Na ne, na mňa, na všetkých!
To je nápad!
To je náááááááááápad!
Ty a dôchodky!
Dôchodky!
Zlatá baňa.
Pôjdu do dôchodku v sedemdesiatke a basta!
Aj tak nerodia decká, tak čo?
Furt skučia, že na ne nemajú, tak nech len makajú a platia na dôchodok!
Kto sa ho dožije?
Niekto možno hej, ale i na toho si už niečo vymyslíme, žiadne strachy.
Prachyyyyyyyyyy … prachyyy …. budú všetky moje, ojeeee!!!!