Kam kráčaš človek z kameňa?
Kam mieriš?
Čujem hlas.
Kam kráčaš?
Veď ťa nemenia, len tvoria
pod obraz!
*
A tak nám na jednom konci republiky stavajú za mnohé prostriedky monumenty dejín, s ktorými si nikto tak nejako nevie rady a na druhej strane si iní nevedia rady, ako zohnať prostriedky na to, aby nám monumenty, ktoré už sú tu s nami dlho, nepopadali na hlavu.
Nie je to paradox?
Alebo že by nám už výhľad do krajiny zhorkol a tak nám treba bez rozhľadu pohľad rovno pod nosom a taký – všebocne vhodný?
A ten starý kameň je už vhodný iba do starého … kamenia?