o starom kamení, ktoré nás nezmení (všetkých)
23. augusta 2010 11:14,
Prečítané 1 868x,
petrusha,
kúsok z histórie
Kam kráčaš človek z kameňa?
Kam mieriš?
Čujem hlas.
Kam kráčaš?
Veď ťa nemenia, len tvoria
pod obraz!
*
A tak nám na jednom konci republiky stavajú za mnohé prostriedky monumenty dejín, s ktorými si nikto tak nejako nevie rady a na druhej strane si iní nevedia rady, ako zohnať prostriedky na to, aby nám monumenty, ktoré už sú tu s nami dlho, nepopadali na hlavu.
Nie je to paradox?
Alebo že by nám už výhľad do krajiny zhorkol a tak nám treba bez rozhľadu pohľad rovno pod nosom a taký – všebocne vhodný?
A ten starý kameň je už vhodný iba do starého … kamenia?
30.08.2010
Tak som ti tu jedného pekného dňa urobila blog. Nie je to ani tak dávno. Keďže začalo leto a nejaké tie dovolenky a frmol okolo domu, tak som sem chodila len sporadicky, až som prišla a zistila, že nejde pridávať komentáre pod text, ale človek sa musí zaregistrovať i na debatu, aby to bolo „jendoduchšie“. Povedala som si, no dobre oukej, tak veď forma ako forma, [...]
07.07.2010
Bola raz jedna Európska únia. Keď bola ešte malým dieťatkom, tak bola vcelku šikovná a ambiciózna s veľkými plánmi a bolo do nej vkladaných veľa nádejí. Ale ako tak dospievala, zisťovala, že svet nie je len ilúziou spradenou zo siete detských snov, ale že len jedna veľká špekulácia zosnovaná mocenskými nárokmi a pravidlami ulice a džungle, oko za oko, euro za [...]
01.07.2010
Vsaď sa! Šepkám do papierového vrecka. Že neskočí? A vrabec bez ohľadu na to, čo si myslím Neskočil! Čo si si myslel? Vtáky predsa lietajú! * Polepená kobercovou páskou z predobedného pokecu vo vreckách hľadám guľôčkové pero aby som si mohla zapísať tvoje číslo a vzápätí ho spokojne stratila. Čísla strácam. Musím, keď už zabúdam [...]
Je to paradox, a zdá sa mi, že je ...
Celá debata | RSS tejto debaty