na slovíčko

Dobrý deň,

dlho som váhala, či sa pripojiť do tohto pravdo(i)vého chumľa diskutérov, blogerov a iných podobných príbuzných.

Teda váhala, ani moc neváhala, vcelku som sa sem vôbec nechystala, som trochu konzervatívna a ani nábytok v obývačke často nepresúvam, však človek mieni, technika a národ okolo nej mení

Konečné rozhodnutie bolo v prvom rade podmienené potrebou sa o svoj názor, ak chcem rečniť, podeliť a ak vidím, že do starého hniezda prídu na návštevu dvaja, či traja a z toho ich päť mlčí, o delení nemôže byť ani reči.

(mám tu koláč, podarujem – celý, alebo vymením – za rezeň)

Navyše to vcelku dokoná napriek narastajúcemu teplu i neustále mrznutie stránky a máte to ako štupeľ do hlásnej trúby.

Podnet k rýchlemu ústupu.

A tak som tu. To ste radi, čo?

(náhodou, aj v ponorke majú nejakú tú vodu!)

Každopádne ďakujem, ďakujem, transparenty pokojne spracte, lepšia nikdy nebudem – kto už sa ako cynik a nedôvera v dverách narodí, toho vylieči až zubatá a aj to s potrebou ísť k zubárovi objednať si novú protézu. A to mi verte si i ona ešte chvíľku rozmyslí, pretože jej vraj vôbec neplatí poistenie.

Ešte by som rada pripísala i pár upokojujúcich slov o našej svetlej budúcnosti v novo nastavenom politickom (kto vie, aké vlastne nakoniec bude) spektre, ale ako pozerám, to tu  zvládajú iní a tak si to nechám až na lepšie svetlejšie časy.

Takže zatiaľ vítam a želám pekný deň.