Vsaď sa!
Šepkám do papierového vrecka.
Že neskočí?
A vrabec bez ohľadu na to, čo si myslím
Neskočil!
Čo si si myslel?
Vtáky predsa lietajú!
*
Polepená kobercovou páskou
z predobedného pokecu
vo vreckách hľadám
guľôčkové pero
aby som si mohla zapísať tvoje číslo
a vzápätí ho spokojne stratila.
Čísla strácam.
Musím, keď už zabúdam mená.
A šťastne prilepená druhou stranou
o stoličku
v bieločierno pásikavej kaviarni.
mám chuť
len na trochu tej čiernej;
nechcem bielu, pripomína mi sneh
a sneh je príliš krehký
na rozumné vzťahy
však zrejme príliš mrzuto civím
na rodinku, čo u vedľajšieho stolu
blazeovane serie na vrieskajúce dievčatko
v čipkovaných šatách
váľajúce sa po zaprášenej zemi.
*
Prosím, je tu vôbec nejaká obsluha?
Vydržte!
Nevidíte, že mám plný lokál a len jedny nohy,
som tu sama
a nestíham?
*
Stíhačky,
preleteli po azúrovom nebi plnom vrán
a ráno kvapká z pokazenej fontány do prašivého lístia
útlej lipy, ktorá to už vzdala.
Mám chuť aj ja,
kým novinový hrmot
odrátava posledné šuchtavé kroky
smerom ku mne?
Dáte si?
Dám!
*
Svet dostal farbu medu
a čo jedovité oko nevidí,
to nevykúzli ani sila vôle
a tak na otázku čo
sa radšej nenútene zhrozím.
Prosím?
Nie!
Ja nechcem čo!
Chcem kávu!
A keď unaveno pozorujem
Odchádzajúcu urazenú zásteru
uľahčene sa dvihnem a odchádzam.
Celá debata | RSS tejto debaty